Nie každý kto blúdi je stratený....Tolkien
Ked spomíname na staré udalosti alebo náhodou nájdeme starú poviedku či list,čo sme písali.Ešte horšie je to pri starých milostných listoch,ked dospievame.Náhodou som ich zopár objavila.Neverila som svojim očiam,neverila som že som to písala ja.A tak sa všetci pomali meníme starneme rastieme.Nachádzame novích priatelov a lásky.Niekedy zistíme že sme ušli hrobárovi s lopaty,tak ako sa to podarilo mne.A krútime hlavou nad tým ako sme si pokazili život.Potom po tých všetkých rokoch počúvame šum starých listov a svoje vlastné spomienky.Rovnako ako príbehy ktoré nam rozprávali babička s dedkom.Je to jednoduché,ľudia sa menia rastú silnejú.Každú sekundu ich môže čakať závažné rozhodnutie.Takéto sekundy menia život.Nie je dôležité kam ideme,ale to kam chceme nasmerovať svoje kroky.Za svojimi snami je potrebné ísť a mať miesto kde chceme stáť.Ale cieľ cesty nám má byť zahaleý a ukrytý v hmle.Keby sme vedeli kam kráčame naša cesta by bola smutná.Keby sme vedeli koho stretneme...neboli by potrebné nové stretnutia...