Just Best friends
Ja a on. Najlepší priatelia.
Už ako deti.
Všade spolu.
Jeho tajomstvá patrili mne, moje jemu.
Keď som bola smutná, pritúlil si ma k sebe a presviedčal ma, že po každom mraku vyjde slniečko.
Inokedy by sme sa dokázali aj celý deň smiať.
No vždy sme si mali čo povedať.
Kamaráti nás prezývali "manželia".
No my sme sa tomu iba smiali.
Raz sme si sľúbili, že nikdy nebudeme nič iné ako najlepší priatelia.
A v tom sa to vo mne zvrtlo..
Vlastné sny potvrdzovali moje obavy.
A ja som po ňom začala túžiť.
No keď som sa prebudila, môj pohľad spočinul na krutej realite.
Realite, kde ho mám pri sebe tak blízko, no pobozkať ho by bolo nemožné.
Častokrát som si bezvýsledne kládla otázku, prečo sme len priatelia, prečo by sme sa nemohli posunúť o kúsok dopredu?
Veď by sme sa možno nikdy nerozišli, spoznali ešte viac, žili by sme jeden pre druhého a navždy.
Šteklenie by sa zmenilo na jemné hladenie, objatia na bozky..
No odvaha povedať mu to, ma akosi opustila a v mojom tele ju zastúpil strach.
Po tíšku som trpela a čakala kedy to prejde.
Začalo to medzi nami škrípať. Často sa pýtal, čo sa to deje.
No ja som mu nedokázala odpovedať.
Začala som nenávidieť.
Svoje sny za to, že nimi sa to všetko začalo.
Všetkých ľudí..pretože všetci ľudia sa mi javili šťastnejší ako ja sama.
Znenávidela som seba, pretože keby nebolo mňa a mojich myšlienok, nič by sa nebolo pokazilo, všetko by bolo krásne.
Jediné východisko som hľadala v tom, že na ňom musím hľadať chyby.
Alebo skôr namýšľať.
"O človekovi, ktorý ťa síce neľúbil, ale mal ťa najradšej na svete, a vzťah kôli tebe neriskoval len za to, aby ťa nestratil?" šepol nejaký hlas v mojej hlave
V tom akoby som sa zobudila z hrozného sna. Myšlienky sa mi začali rýchlo vyjasňovať. Ako som ho preboha mohla chcieť znenávidieť? Chlapca, ktorý mi už viac ani nemohol dať? Chlapca, ktorý kumne bližšie už viac ani nemohol ísť?
Rozbehla som sa..
Bežala som veľmi dlho. Zastavila som sa až pri ňom. Chviľu som naňho hľadela, po tvári mi stekali slzy. Podišla som bližšie k nemu a silno som sa k nemu pritúlila. Zdalo sa mi, akoby sme boli pri sebe celý život. Toľko som mu chcela povedať, no on ma prerušil..
"Chýbala si mi.Povedz mi, kto bolo to dievča, ktoré tu bolo pár mesiacov namiesto teba a čo s tebou spravilo?"
..pretože ak je priateľstvo silnejšie ako by bolo láska, netreba si ho ničiť túžbou po pár bozkoch. Túžby a bozky nás často opustia, zatiaľ čo také priateľstvo zostane navždy.
....for baska...=)